V súčasnosti si len málokto z nás vie predstaviť, že by sa na súťažiach SMHL súťažilo inak ako na kvalitne pripravenej trati, na 2 hadice B a dva prúdy. Takto to však nebolo vždy. História SMHL nám ukazuje, že predovšetkým v jej začiatkoch neboli netradičné trate alebo útoky žiadnou výnimkou.
20 rokov SMHL: Netradičné trate a útoky
Ako sme písali už v článku k 250. súťaži SMHL, aspoň jednu súťaž v rámci ligy usporiadalo doteraz 33 zborov, pričom vo viacerých prípadoch išlo o súťaže, aké dnes len tak neuvidíte. Družstvá sa museli na viacerých z nich popasovať s náročným terénom, či ukázať svoju šikovnosť a zručnosť.
Práve na netradičné trate a útoky, ktoré boli v minulosti súčasťou SMHL, sa pozrieme v ďalšom zo série článkov pri príležitosti jej dvadsiatych narodenín.
Brutálny kopec a absolútne netradičný útok
Asi tak by sa v skratke dala nazvať súťaž v Nedašovej Lhote, ktorá bola súčasťou SMHL v premiérovom ročníku 2003 a takisto v ročníku 2004. Súťažilo sa tu totiž do poriadneho kopca, ktorý si v súčasnosti môžete pozrieť, keď budete parkovať na súťaži priamo pri ihrisku (aj keď v súčasnosti je už poriadne zarastený). Netypické bolo potom aj samotné prevedenie požiarneho útoku.
Po vybehnutí zo štartu a nabratí vody sa družstvo muselo vrátiť späť a prebehnúť cez lávku. Béčkar následne zhodil béčkovou prúdnicou prázdny sud, potom prúdnicu B odpojil a prepojil hadicu na ďalšie vedenie. Útok končil zrazením dvoch (historický dokonca troch) terčov.
Aj preto si na víťazstvo v tejto naozaj netypickej súťaži brúsili zuby hlavne moravské družstvá, ktoré na tejto trati mali už čo to odsúťažené. O to väčším prekvapením bolo víťazstvo Svinnej, ktorá tu v roku 2003 štartovala vôbec po prvýkrát. V roku 2004 už podľa očakávaní dominovali práve moravské družstvá.
V ďalších ročníkoch SMHL sa však už na tejto netypickej trati nesúťažilo. Súťaž bola presunutá na neďaleké futbalové ihrisko, kde sa s menšími obmenami koná dodnes.
Súťaž na tri prúdy či nástrekové terče? Žiadny problém!
Nástrekové terče alebo dokonca trate na tri C prúdy v súčasnosti už takisto takmer nevídame. V začiatkoch ligy to však bolo pomerne bežné a aj takéto súťaže boli pevnou súčasťou SMHL, hoci neskôr sa od nich z rôznych dôvodov ustúpilo.
Nástrekové terče boli pre viaceré družstvá nočnou morou, niektoré sa naopak na tieto súťaže tešili. Boli totiž považované za špecialistov v tejto „disciplíne“. Nie vždy to ale platilo. Koniec koncov, dokazuje to aj reportáž z 3. a 4. kola ročníka 2003 s názvom Mistři nástřiků úspěšní jen na 50%. Tak či onak, súťaže na nástekové terče v Lednických Rovniach (do roku 2008) a v Pruskom (do roku 2004) priniesli často nečakané výsledky a zaujímavo premiešali priebežným poradím.
Zaujímavé boli aj súťaže, ktoré sa šli na 3 hadice B a 3 C prúdy. Tu bolo potrebné nielen pridať do zostavy ďalšieho pretekára (čo bol často problém), ale takisto vyriešiť o niečo komplikovanejšie spojenie tretieho C prúdu do rozdeľovača.
S touto úlohou sa družstvá vyrovnávali rôzne. Podobne ako v prípade nástrekových terčov, aj tu by sme našli družstvá, ktoré tieto súťaže obľubovali viac a menej. V rámci SMHL sme takto zostavený požiarny útok mohli vidieť na súťažiach v Zbore (do roku 2005) a v Púchove (do roku 2004).
Terénna vlna a trať medzi rodinnými domami
Moškovec je veľmi malá obec na Turci s menej ako sto obyvateľmi. Futbalové ihrisko alebo rozľahlejšiu trávnatú plochu by ste tu preto hľadali márne. Domáci hasiči si tak s priestorom na tréning a súťaž poradili po svojom.
Vznikla pomerne netypická trať, ktorá mala okrem kratšieho nábehu k základni aj jednu výraznú črtu. Tou bola terénna vlna pár metrov za rozdeľovačom, ktorú bolo potrebné patrične zvládnuť (nie každému družstvu sa to vždy podarilo). Celá trať bola navyše na dnešné pomery relatívne stiesnená (hlavne v okolí štartu a základne), umiestnená medzi rodinnými domami. Malo to však svoje čaro a špecifickú atmosféru.
SMHL sa tu uskutočnila až 9-krát, a to nepretržite od roku 2007 do roku 2015. Ako to na tejto súťaži vyzeralo, sa môžete presvedčiť na fotografiách nižšie. Pre ilustráciu pridávame aj video víťazného útoku Zbory z roku 2015.
Viaceré trate prešli výraznými úpravami
Samozrejme, tak ako sa postupom rokov vyvíjala liga, či samotný hasičský šport, na vavrínoch nespali ani usporiadatelia súťaží. Mnohí sa neustále snažili (a naďalej snažia) zlepšovať podmienky pre súťažné družstvá.
Vo viacerých prípadoch sme sa dočkali výrazných úprav a vylepšení jednotlivých tratí, či dokonca presunu súťaží do nových areálov. Ako najvýraznejšie príklady takýchto zmien môžeme uviesť súťaže v Ďurďovom, Zbore a Lednických Rovniach.
Hoci sa to dnes zdá priam nepredstaviteľné, v Ďurďovom sa v rokoch 2003 a 2004 súťažilo v priestoroch poľnohospodárskeho družstva. S týmto sa však miestni hasiči rozhodli skoncovať a vybudovali nový areál, v ktorom sa prvýkrát súťažilo v roku 2005. O tom, že to bola poriadna zmena, svedčí aj úryvok z článku SMHL: Báječný víkend pod psa z roku 2005.
Po příjezdu do nového hasičského areálu čekal na všechny přijíždějící družstva šok. Nová travnatá plocha s nápisem střiženým na ní ĎURĎOVÉ. Přístupová cesta, betonový náběh, zázemí a dobré občerstvení, pěkné poháry, připravení pořadatelé…
Ďurďovania však nezostali len pri tom. Postupne zveľaďovali nový areál, pridávali do programu súťaže rôzne atrakcie, či vystúpenia známych kapiel. Od roku 2009 sa tu koná finále SMHL a súťaž sa dnes môže hrdiť tým, že je najväčšou hasičskou súťažou na Slovensku.
Veľkou premenou prešla aj trať a hasičský areál v Zbore. Tu sa až do roku 2007 (vrátane) súťažilo na mieste, ktoré je dnes počas súťaže využívané na parkovanie vozidiel hasičských družstiev. Na dnešné pomery ani zďaleka nie ideálny terén pre kvalitné a rýchle požiarne útoky.
V roku 2008 však prišla zmena. 14. ročník súťaže sa konal na novej trati s krásne pripraveným trávnikom, ku ktorému neskôr pribudol spevnený nábeh. Samozrejme, svoj areál Zborania zveľaďujú aj naďalej. Zatiaľ posledný väčší „update“ prišiel v roku 2019, kedy chalani pridali na trať nový asfaltový nábeh. Odmenou za toto úsilie im o.i. bolo aj ocenenie Najobľúbenejšia súťaž SMHL 2022.
Ak hovoríme o premenách súťažných tratí, nemôžeme opomenúť ani Lednické Rovne. Tu sa dlhé roky súťažilo na asfaltovej ceste pri miestnom kostole a základnej škole. Trať však bola pomerne úzka, navyše s obmedzeným výhľadom pre divákov. Ideálny nebol ani samotný asfaltový povrch trate.
V roku 2008 bola aj preto súťaž presunutá do neďalekého areálu, situovaného vedľa miestneho kaštieľa na okraji historického parku. Tu majú družstvá vytvorené ideálne podmienky na tie najlepšie výkony, keď spevnený asfaltový nábeh dopĺňa kvalitná trávnatá plocha.